Dyslexia na hodinách anglického jazyka
Napísal Ivana Dulová   

Ako výstižne uvádza Matějček (1993), slovo dyslexia pochádza z gréckych slov δυς- a λέξις. Lexis znamená slovné vyjadrovanie, teda slovo, reč, jazyk, a predpona “dys-“ vyjadruje niečo oslabené, porušené či nedokonalé. Dyslexia teda v doslovnom preklade znamená ťažkosti so slovami, poruchu vo vyjadrovaní písanou rečou (teda písanie) a v spracovaní písanej reči (teda čítanie).

Oficiálna definícia dyslexie bola prijatá Svetovou neurologickou federáciou v roku 1968. "Vývinová dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu." (5).

Vaňová (2007) dodáva, že v súčasnosti ide o najznámejšiu a najrozšírenejšiu poruchu, ktorá väčšinou vzniká na základe poruchy zrakovej percepcie, pravoľavej a priestorovej orientácie, zrakovej pamäte, mikromotoriky očných pohybov a motoriky artikulačných orgánov. Dyslexia sa prejavuje problémami v čítaní, ktoré je buď pomalé namáhavé, neplynuté s menším výskytom chýb alebo naopak rýchle no veľmi nepresné s obrovským množstvom chýb. Ďalej dodáva, že jedinci, u ktorých bola diagnostikovaná dyslexia majú problémy s intonáciou a melódiou vety a tiež nesprávne pracujú s dychom. Deti často opakujú začiatky slov, domýšľajú si slová, preskakujú riadky. Typickými chybami sú zámeny podobných písmen, ich vynechávanie či pridávanie, domýšľanie koncoviek a pod.

Anglický jazyk tvorí ucelenú a povinnú súčasť vzdelávania v Slovenskej republike. Stal sa každodennou súčasťou, preto sa s jeho výučbou stretávajú aj deti na 1. stupni základných škôl, často dokonca už v materských školách. Je všeobecne známe, že deti trpiace dyslexiou vykazujú obrovské ťažkosti pri osvojovaní si štyroch základných zručností v cudzom jazyku, tak receptívnych (čítanie, počúvanie) ako produktívnych (písanie, hovorenie). Princípy vyučovania cudzieho jazyka na základných školách sú neustále skúmané a definované a dôraz je kladený predovšetkým na systematickú prácu a rovnako tak priamu, explicitnú, sekvenčnú, kumulatívnu a viaczmyslovú prezentáciu cudzieho jazyka. Je veľmi pravdepodobné, že jedinci s dyslexiou majú problém aj pri osvojovaní si druhého jazyka, keďže sa predpokladá, že cudzí jazyk buduje na základoch jazyka materinského. Faktory, ktoré majú negatívny dopad na dieťa pri osvojovaní si východiskového jazyka, v našom prípade materinského, majú rovnako negatívny vplyv pri osvojovaní si jazyka cieľového, v našom prípade anglického (napr. ťažkosti s fonemickým uvedomením, vybavenie a spracovanie získanej informácie, ťažkosti s krátkodobou pamäťou a pod.) Tieto deti pri plnení svojich školských povinností veľmi rýchlo zistia, že nenapredujú tak rýchlo ako ich spolužiaci, stagnujú a majú ťažkosti pri osvojovaní si anglického jazyka, ktorý sa týmto môže veľmi rýchlo dostať na zoznam „neobľúbených“ predmetov. Stupeň žiakových ťažkostí v slovenskom jazyku môže indikovať jeho ťažkosti aj v cudzom jazyku, ale nie je to jediný ukazovateľ. Motivácia, pozitívny postoj, štýl učenia, sebadôvera a odhodlanie sú kľúčom k vzdelávaniu. Ak dokážeme deti povzbudiť a dodať im sebadôveru, prekročíme tak obrovskú priepasť medzi úspechom a zlyhaním.

Zdroj: Dulová, I.: Rigorózna práca, Pedagogická fakulta UK, Bratislava, 2008.