Čítanie verzus dyslexia
Napísal Ivana Dulová   

Ako uvádza Košč (1974), proces čítania zahŕňa vedomé zameranie na text, ktorý chceme dešifrovať, prenos grafických znakov do mozgu, ich dekódovanie, zostavenie do slov, uloženie do (najprv) krátkodobej pamäti, konfrontáciu s kontextom, spracovanie pomocou programov hľadajúcich zmysel čítaného textu s prihliadnutím na doteraz zachytený slovník príslušného jazyka a na informácie, ktoré môžu umožniť porozumenie nasledujúcim znakom a slovám, prípadne ich predvídať.

Matějček a kol. (2006) sa vo svojej publikácii zhodujú, že pri čítaní je dôležitá v prvom rade motivácia. Aby dieťa bolo schopné zamerať svoju pozornosť na text a nerozptyľovať sa, musíme vyberať také texty, ktoré súvisia s jeho záujmami a záľubami. Ďalej musí toto dieťa zreteľne vidieť písmená. Písmená musia byť zreteľne viditeľné, aby mohli byť prenesené do mozgu. Reťazec písmen, ktoré vidí, musí postupne previesť do mozgu a ich pozícia musí zostať nezmenená. Ak otočíme obrázok bábiky alebo autíčka dole hlavou, bábika stále zostane bábikou a autíčko autíčkom. No ak otočíme písmeno „p“, pre dieťa s dyslexiou sa automatiky mení na „d“. Mozog „normálneho“ dieťaťa vie rozoznať písmená vytlačené rôznymi typmi písma a písmená rôznej veľkosti. No mozog dieťaťa s dyslexiou pracuje odlišne. Nemáme tým na mysli, že inak, keďže sa často jedná, ako sme už neraz spomenuli, o nadpriemerne inteligentné deti, len informácie prinesené do mozgu sú spracované odlišne. U týchto detí ide najmä o ťažkosti vo fonologickom spracovaní – fonémovej segmentácii – teda v procese, pri ktorom je neznáme slovo rozložené na zvukové zložky. Tieto deti majú pravdepodobne ťažkosti rozlúštiť v mozgu kód pre prevedenie grafém do im zodpovedajúcich foném. Majú tiež problémy s krátkodobou pamäťou, ktorá tento problém znásobuje, čiže majú ťažkosti s opätovným vyvolávaním práve prečítaných slov. Ďalším problém je aj vizuálne vnímanie. Mozog dieťaťa s dyslexiou dobre nerozoznáva slová, alebo si ich chybne vykladá. To vysvetľuje prečo zamieňa tvary písmen. Niektoré deti však môžu mať kombináciu zmiešaných fonologických a vizuálnych ťažkostí.

Najčastejšie symptómy poruchy učenia pri čítaní v cudzom jazyku, ktoré sa prejavujú u žiakov podľa Vačkovej (2003, 39):

  • Keď má dieťa čítať, často sa sťažuje na nevoľnosť, bolesť hlavy alebo brucha.
  • Mýli si písmená, číslice a podobné slová.
  • Nechápe slovné návody a vysvetlivky.
  • Pri čítaní robí rôzne typy chýb: opakované čítanie slov aj celých riadkov, pridávanie alebo vynechávanie písmen či slov, nahrádzanie alebo zamieňanie podobných písmen, číslic alebo slov.
  • Dieťa v tom istom slove urobí pri opakovanom čítaní aj niekoľko rôznych chýb.
  • Keď číta, často ho niečo vyruší alebo pomýli.
  • Môže sa zdať, že má problémy s videním, hoci očné vyšetrenie to nepotvrdzuje.
  • Nerešpektuje odlišnosť grafickej a zvukovej podoby slova (číta „tak, ako sa to píše“).
  • Pri čítaní známych anglických slov sústavne aplikuje slovenské pravidlá výslovnosti (napriek tomu, že slovo dlho pozná a keď ho povie spontánne, nie pri čítaní, vyslovuje ho správne).
  • Číta mechanicky, bez porozumenia, často si neuvedomuje nielen celkový obsah textu, ale ani význam jednotlivých slov.
  • Prechod medzi „myslením“ v angličtine a v slovenčine mu spôsobuje väčšie problémy ako ostatným žiakom.

Zdroj: Dulová, I.: Rigorózna práca, Pedagogická fakulta UK, Bratislava, 2008.