Spoločný európsky rámec pre jazyky
Napísal cdv.uniba.sk   

COMMON EUROPEAN FRAMEWORK FOR LANGUAGES – CEF

Čo je spoločný európsky rámec?

Spoločný európsky rámec pre jazyky je dokument, ktorý vypracovala Rada Európy v rokoch 1989 až 1996. V roku 2001 ho prijali členské štáty Európskej únie. Cieľom tohto dokumentu, ktorý tvorí základ systému pre získavanie a overovanie jazykových zručností a schopností v európskych štátoch, je vytvoriť nielen jednotné pravidlá hodnotenia dosiahnutých vedomostí v cudzom jazyku, ale aj postup pri získavaní jazykových vedomostí daného cudzieho jazyka.

Stupne (levels)

Dokument predstavuje šesť spoločných referenčných úrovní jazykovej zdatnosti (A1, A2, B1, B2, C1,C2). Tieto referenčné úrovne uvádzajú, čo na každej z týchto šiestich úrovni dokáže študent robiť.

Charakteristika jednotlivých stupňov hodnotenia

Základný - elementárny stupeň ovládania jazyka

A1 – Má minimálnu schopnosť komunikácie prostredníctvom naučeného materiálu. Je schopný pýtať sa a odpovedať na základné otázky – ako sa voláš?, kde bývaš?, čo robíš?, odkiaľ si?, čo potrebuješ? - jednoduchým spôsobom. Ústny jazykový prejav pozostáva z izolovaných slov a snáď aj z niekoľkých často používaných fráz. Slovná zásoba je limitovaná nízkym počtom najfrekventovanejších slov. Stačí len na vyjadrenie jednoduchých potrieb a zdvorilostných fráz. Výpovede zriedka pozostávajú z viacerých než dvoch alebo troch slov s dlhými pauzami. Používateľ jazyka na tejto úrovni sa dožaduje častého opakovania zo strany skúšajúceho a môže byť pochopený iba s veľkými ťažkosťami.

A2 – Je schopný čiastočne uspokojiť požiadavky základnej komunikácie. Spolieha sa na naučené frázy a dokáže ich aplikovať len v jednoduchej komunikácii. Tvorí otázky alebo jednoducho opisuje podľa osvojeného materiálu. Vo výpovediach sa orientuje na oblasti každodenného života – podáva informácie o členoch rodiny, mieste bydliska, nákupoch, a najfrekventovanejších aktivitách. Výslovnosť je silne poznačená rodným jazykom. Môže sa dohovoriť s poslucháčmi zvyknutými komunikovať na tejto úrovni.

Stredný stupeň - samostatné ovládanie jazyka 

B1 – Dokáže viesť jednoduchý dialóg. Vie sa pýtať a reagovať na otázky, samostatne tvorí jednoduché vety a udržiava priamu konverzáciu hoci veľmi obmedzeným spôsobom s mnohými jazykovými nepresnosťami. V týchto medziach môže zvládnuť také úlohy, ako: predstaviť sa, objednať jedlo, opýtať sa na smer. Slovná zásoba ( 1400 – 2000 slov) slúži iba na vyjadrenie základných životných potrieb. Jednoduchým spôsobom zvládne základnú korešpondenciu – životopis, žiadosť, dotazník, krátky odkaz, pohľadnicu a súkromný list. Ústny prejav je silne poznačený materinským jazykom a plynulosť prejavu je obmedzená.

B2 – Má schopnosti úspešne zvládnuť škálu základných komunikatívnych úloh a sociálnych situácií. Môže sa pýtať a odpovedať, ako aj participovať v konverzácii na témy, ktoré rozvíjajú schopnosti predchádzajúceho stupňa, napr.: osobné údaje a aktivity vo voľnom čase, vzťahy v rodine, v škole a na pracovisku. Orientuje sa v ponuke služieb prostredníctvom inzerátov a rozumie stredne náročným textom a prednáškam. V písomnom prejave dokáže vytvoriť zrozumiteľný text vo forme listu, eseje, e-mailu, reklamácie a pod. Môže sa úspešne dohovoriť vo väčšine životných situácií s domácimi používateľmi jazyka aj napriek jazykovým nepresnostiam.

Vyšší stupeň – kompetentné ovládanie jazyka 

C1 – Je schopný komunikovať bez ťažkostí v každodenných situáciách a ovláda aj slovnú zásobu vlastnej profesionálnej sféry. Zvládne známe, ale aj komplikované problémové úlohy i sociálne situácie akými sú: spolupráca, sťažnosti a ospravedlnenie. Môže detailne popisovať udalosti a plynulo hovoriť o všeobecných témach a osobných záujmoch. Je schopný získavať informácie z odborných textov a prezentovať ich ústnou aj písomnou formou. Človek s touto jazykovou úrovňou je pochopený bez ťažkostí v cudzojazyčnom prostredí.

C2 – Môže uspokojivo komunikovať v osobnej i profesionálnej sfére. Efektívne participuje vo formálnej i neformálnej konverzácii, využíva rečovú stratégiu ako domáci používatelia jazyka. Je iniciatívny v rozhovore, rozvíja názory, detailne vysvetľuje a hypotetizuje. Jeho slovná zásoba je široká, pracuje s jemnými významovými odtienkami. Využíva pri tom jazykové, ale aj mimojazykové prostriedky - prízvuk, intonáciu a melódiu reči. Má schopnosť zhrnúť informácie z rôznych písomných a ústnych zdrojov, argumentovať, vysvetľovať a obhajovať vlastné názory. Jeho prejav je plynulý a pôsobí ľahko.

Zdroj: www.cdv.uniba.sk